Ukazovateľ kvality výkonu vedca

H-index (Hirschov) je jedným z medzinárodných ukazovateľov kvality výkonu vedca. Hodnota H-indexu sa zvyšuje počtom vedeckých štúdií, ktorých odbornosť potvrdzuje vysoká citovanosť. Ide o počet zmienok iných vedcov, v ktorých sa odvolávajú na danú štúdiu. 

V zložitom prostredí modernej vedy a výskumu sa zásada „publikuj alebo zhyň“ postupne zmenila na inú: „buď citovaný, inak budeš mať po kariére“. Citácie sú novou akademickou menou a kariéra teraz závisí od tejto formy vedeckého uznania. Citácie sa stala takými dôležitými, že prispeli k zrodu nového druhu podvodov: k skrytým sieťam (k citačným kartelom), ktorých cieľom je manipulovať s citáciami. Niektorí vedci, ktorí si chcú zabezpečiť akademický vplyv, sa uchyľujú k vytváraniu citačných kartelov (skupina autorov, ktorí si navzájom citujú svoje publikácie, aby si tým zvýšili počet svojich citácií a teda aj H-index), ktorých cieľom je umelo zvýšiť viditeľnosť ich práce. Tým ohrozujú integritu akademického diskurzu a podkopávajú základy vedeckého úsilia. Príbeh moderného "citačného kartelu" nie je len výsledkom tlaku vydavateľov. Svoju úlohu zohráva aj vznik megačasopisov, ako aj predátorských časopisov a snahy jednotlivcov i inštitúcií presadiť sa v globálnych akademických rebríčkoch.

Za posledné desaťročie sa prostredie akademického výskumu výrazne zmenilo v dôsledku veľkého počtu vedcov, ktorí sa venujú vedeckej činnosti. Napríklad počet vedcov, ktorí prispievajú do indexovaných publikácií v matematike, sa zdvojnásobil. V reakcii na zvýšený dopyt po priestore vo vedeckých publikáciách sa tejto príležitosti chopil nový druh vydavateľov a výsledkom je vznik megačasopisov, ktoré ročne publikujú tisíce článkov.

V ére Open Access sa darí megačasopisom, ktoré poskytujú pohodlnú platformu pre výskumníkov túžiacich po tom, aby ich práce boli publikované a čítané. Články v týchto časopisoch sa môžu bez problémov zdieľať (a citovať) bez platených brán (čitateľ neplatí za prístup k článku). Časopis zarába na poplatkoch za spracovanie článku, ktoré platia autori článku alebo ich inštitúcie, pričom poplatky sa zvyčajne pohybujú v štvorciferných sumách v amerických dolároch za článok. Citačné kartely, ktoré existujú už desaťročia, teraz využívajú rýchle a jednoduché procesy recenzovania v megačasopisoch s následkom rýchleho získania citácií. Výsledkom je skreslenie vedeckých citačných indexov a impakt faktora, ktoré umožňujú, aby sa priemerná vedecká práca javila ako oveľa vplyvnejšia, než je - samozrejme, za správnu cenu pre časopis.

Inštitúcie nie sú vždy proti tomu, aby ich zamestnanci nachádzali skratky k akademickému uznaniu, a to aj také, ktoré zahŕňajú pochybné citačné praktiky. Vábenie šplhať sa v medzinárodných rebríčkoch je silné. Tento symbiotický vzťah medzi citačnými kartelmi, megačasopismi a globálnymi rebríčkami zdôrazňuje naliehavosť odhaľovania citačných nekalých praktík.

Rozširovanie predátorských časopisov tento problém ešte zhoršuje. Takýto trend vážne ohrozuje dôveryhodnosť dosiahnutých akademických výstupov.

Dobre organizovaná sieť citačných kartelov vyniesla množstvo nedávnych článkov medzi 1 percento najcitovanejších. A nežiaduce výsledky? Zaslúžilí vedci sú nezaslúžene ochudobnení o uznanie ich vplyvu. Zdanlivý vplyv priemernej vedeckej práce môže zavádzať absolventov vysokých škôl. Nedostatočná spoľahlivosť citačných metrík bude mať nepriaznivý vplyv na disciplínu ako celok. Teda H-index sa nejaví byť vždy spoľahlivým ukazovateľom výkonu vedca ak berieme do úvahy citačné kartely a iné nekalé praktiky.

Na margo tohto M. Cosentino napísal, že v takýchto prípadoch je H-index je bezcenný a prirovnal ho k tomu, ako keby sme chceli posudzovať kvalitu auta podľa nálepiek na jeho karosérii.

Viac:

Hirschov index a jeho zisťovanie

The Dark World of Citation Cartels