Autor je poslanec NR SR za Progresívne Slovensko
Vyťažíme, spracujeme, vyrobíme, predáme, použijeme, vyhodíme.
Žiaľ, aj v roku 2024 hospodárske modely zväčša fungujú lineárne. Obmedzené zdroje surovín sa ťažia a využívajú, aby krátko nato skončili ako odpad. Tento prístup nie je dlhodobo udržateľný.
Preto sa čoraz častejšie hovorí o prechode na cirkulárnu ekonomiku. Na spôsob fungovania, ktorý kladie dôraz na opakované použitie, obnoviteľnosť a minimalizáciu odpadu. Jej cieľom je nahrádzať bezbrehé vyhadzovanie odpadu systémom, v ktorom suroviny vnímame ako obnoviteľné a odpadu vzniká minimum.
Pre Fica abstraktná predstava
Asi neprekvapí, že vláda Roberta Fica, ktorá zlyháva už v elementárnej povinnosti chrániť životné prostredie, v podpore cirkulárnej ekonomiky a zelenej transformácie zaostáva.
Je pre ňu abstraktnou disciplínou. Ak by sme sa však do nej naozaj pustili, ani zďaleka by nemusela v tejto rovine ostať. Global Climate Action Summit odhadol, že celosvetovo by mohlo v roku 2030 v tejto oblasti pracovať viac ako 65 miliónov ľudí.
Nové pracovné miesta vzniknú nielen v recyklačnom priemysle, ale aj v oblasti ekodizajnu či vývoja nových materiálov, opätovného použitia a triedenia.
Svetové ekonomické fórum uvádza, že do roka 2030 by prechod na cirkulárnu ekonomiku mohol vytvoriť trh v hodnote 4,1 miliardy eur. Zaujímavé? Viac než zaujímavé. Škoda, že slovenská vláda tento potenciál nevidí.
Prvým závažným nedostatkom je evidentný nezáujem vlády o to, aby motivovala priemysel k prechodu na modely výroby zodpovedné voči životnému prostrediu. Firmy, ktoré investujú do zelených technológií, nedostávajú stimuly, a ďalšie firmy tak nemajú motiváciu investovať do inovácií v tejto oblasti.
Príklady, ktoré vláda nechce vidieť
Netreba vymýšľať vymyslené. Po príklad stačí dokonca zájsť do domovského štátu našej ministerky kultúry. Rakúsko, ale aj Taliansko recyklujú státisíce ton biologicky rozložiteľných odpadov. Tie potom využívajú v podobe kompostu pre organické a regeneratívne poľnohospodárstvo.
Veľkú úlohu môžu hrať samosprávy. Amsterdam exceluje vďaka projektu Amsterdam Circular, v ktorom sa podniky a ľudia spájajú pre lepšie využívanie zdrojov. Súčasťou je financovanie cirkulárnych firiem a spolupráca v potravinárstve, mobilite alebo digitalizácii.
Amsterdam vypracoval stratégiu obehového hospodárstva a ako prvé mesto na svete sa zaviazal, že v roku 2050 bude na sto percent cirkulárne. Do konca tohto desaťročia plánuje holandská metropola znížiť používanie nových materiálov na polovicu.
Recyklácia odpadu je dôležitá, no ešte dôležitejšie je, ak odpad zbytočne nevznikal. V tomto je výborným príkladom Londýn, ktorý predchádza vzniku plastového odpadu tým, že podporuje, aby ľudia mali prístup k pitnej vode do vlastných fliaš.
A spomeňme tiež ukážkový domáci príklad. Bratislavské mestské centrum KOLO, ktoré dáva druhú šancu na život knihám, hračkám, porcelánu, nábytku či obrazom, ktoré by inak skončili v odpade. Takto naše hlavné mesto predišlo vzniku už viac ako dvesto ton odpadu.
Dnešný dobrý príklad zajtrajším štandardom
V rámci cirkulárnej ekonomiky vznikajú inovácie a nové obchodné modely. Firmy začínajú ponúkať služby namiesto produktov, nahrádzajú vlastníctvo zdieľaním.
Vidieť to môžeme pri zdieľanej mobilite, keď sú v uliciach dostupné zdieľané bicykle, kolobežky, skútre. Aj takto sa znižuje množstvo vytvoreného odpadu a maximalizuje sa využitie výrobkov.
Ekonomický rast je nepriateľom mieru a života (názor Nicolasa Girouxa)
Automobilový priemysel tiež smeruje k cirkulárnej ekonomike. To vidno na tom, ako sa vyrovnáva s batériami. Tie by v klasickom lineárnom modeli končili na skládke, no v cirkulárnom prístupe sa batérie po vypršaní životnosti v aute využívajú na iný účel. Napríklad ako domáce energetické úložiská alebo záložné zdroje energie z obnoviteľných zdrojov.
Tento prístup znižuje množstvo odpadu, zabezpečuje dlhšiu životnosť batérie a zvyšuje energetickú samostatnosť. Ide o výborný príklad, ako inovácie v jednom odvetví môžu viesť k vytváraniu cirkulárnych systémov, ktoré sú prospešné nielen priemyselne, ale aj environmentálne.
Čo za to?
Hoci prechod na cirkulárnu ekonomiku nebude zadarmo, jeho prínosy sú nesporné. Podľa Ellen MacArthur Foundation by len transformácia odvetvia plastov mohla do roku 2040 vytvoriť 700-tisíc pracovných miest.
Podľa štúdie McKinsey & Company môže náš kontinent vďaka cirkulárnej ekonomike na konci tejto dekády dosiahnuť čistý prínos vo výške 1,8 bilióna eur.
Toto dáva priestor na zmenu súčasných obchodných modelov. Je to o odvahe, príprave a dobrom plánovaní. Na začiatku však stoja verejné politiky, ktoré reagujú na výzvy doby.
Podcenením cirkulárnej ekonomiky alebo nekoncepčným prístupom k nej vážne ohrozujeme budúcnosť každého a každej z nás.
Je úplne jedno, či ste zamestnanec alebo podnikateľka, volíte pravicu či ľavicu… Tieto výzvy presahujú politickú príslušnosť.
Presne tak ako životné prostredie.
Podporte slobodnú žurnalistiku kúpou predplatného Aktuality Navyše s 50 % zľavou na celý rok a získajte knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová - Odvaha k ľudskosti za zvýhodnenú cenu.
 "Návrat Courtoisa po 9 mesiacoch do zostavy a čisté konto, Real Madrid vygumoval Cádiz | Šport.sk")
