Ivan Haluza
Slintačka a krívačka je posledných niekoľko dní hlavnou témou nielen pre ohrozených farmárov a potravinárov, ale aj pre politikov, ktorí sa sporia o to, či bola reakcia štátu dostatočná. Slovensko citlivo vníma aj zabíjanie veľkého množstva zvierat, narastajú aj obavy zo zdražovania potravín, ak sa choroba bude šíriť ďalej.
V tomto texte sme zhrnuli odpovede na najčastejšie otázky v súvislosti s priebehom a likvidáciou nákazy:
- Prečo sa teraz napadnuté chovy zabíjajú, keď v minulosti sa to nerobilo vždy?
- Prečo sa zvieratá počas života preventívne nevakcinujú?
- Ako prebieha zabíjanie zvierat a čo sa robí pre to, aby zvieratá trpeli čo najmenej?
- Ako prebieha zakopávanie zabitých zvierat a je to bezpečné?
- Má štátna veterinárna správa dostatok pracovníkov?
- Je bezpečné jesť mliečne a mäsové výrobky zo slovenských zvierat?
- Podcenilo Slovensko nákazu?
1. Prečo sa teraz napadnuté chovy zabíjajú, keď v minulosti sa to nerobilo vždy?
Keď v roku 1973 nákaza naposledy zasiahla bývalé Československo, volili napadnuté regióny rôzne postupy a ku kompletnému vybíjaniu všetkých chovov nedochádzalo, vysvetľuje predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš. Niektoré chovy sa zlikvidovali, iné sa nechali premoriť. Časť zvierat v nich napokon chorobe podľahla, no silnejšie kusy prežili. Ošetrovatelia zvierat zostávali dlhé týždne zavretí na farmách, vôbec ich neopúšťali a aj na nich spali, len aby chorobu neroznášali mimo už napadnutých fariem.
Stále však platí – a neskoršie veterinárne postupy to aj plne prebrali –, že najbezpečnejším spôsobom, ako zlikvidovať nákazu, je celé chovy zabiť už po objavení čo i len jedného chorého zvieraťa.
Bývalý ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš zdôrazňuje, že pred polstoročím sa časť chovov nemusela zabiť aj preto, lebo farmári vtedy nemali zakázane svoje chovy voči tejto chorobe očkovať.
2. Prečo sa zvieratá počas života preventívne nevakcinujú?
Ak sa zvieratá vakcinujú, majú potom
