Denník N

Google, falošné správy a kríza pravdy

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Firmy, ktoré veľkou mierou prispeli k tomu, že pravdou sa dnes nazýva čokoľvek, by mali pomôcť pri náprave tohto stavu. Ak to neurobia ony, tak kto iný?

Na pozvanie európskeho Googlu som sa v Paríži zúčastnil jedného brainstormingového stretnutia na tému úpadku pravdy, vzostupu falošných správ a toho, ako obom týmto problémom čeliť. Svoju prezentáciu som začal tým, že som problém zasadil do historického kontextu.

Citoval som George Orwella a jeho knihu Hold Katalánsku, v ktorom autor vysvetľuje, že pre neho sa „história zastavila v roku 1936“, pretože práve tam, v Španielsku po prvýkrát uvidel, že „novinové správy nemajú žiadny vzťah k tomu, čo sa v skutočnosti stalo“. Bolo to počas španielskej občianskej vojny, keď pocítil, že „samotná koncepcia objektívnej pravdy“ zruinovaná fašizmom – v jeho červenej alebo hnedej podobe – „vo svete upadá“.

To táto situácia spôsobila, že je možné, aby sa k moci dostali ľudia ako Joseph Goebbels („To ja rozhodujem, kto je a kto nie je Žid“) a neskôr Donald Trump (s jeho „alternatívnymi faktmi“).

Ale dodal som tiež, že pred vzostupom totalitarizmu i po ňom sa udialo niekoľko intelektuálnych otrasov, ktoré mali v tejto veci veľký vplyv.

Tri otrasy

Po prvé, bola to kantovská „kritika“, ktorá oddelila noumenon od fenoménu, čo obmedzilo naše poznanie toho druhého a stanovilo, že fenomény môžeme spoznať len v rozsahu, aký nám dovoľujú naše zmysly, chápanie a rozum. Táto kritika dodala do nášho vzťahu s pravdou dávku subjektivity, čoho dobrovoľnými obeťami môžu byť súčasní podporovatelia brexitu.

Po druhé, nietzscheovský „perspektivizmus“ zmenil pravdu na „uhol pohľadu“ a rozhodol, že „pravdivý“ je ten uhol pohľadu, ktorý sa ukáže ako silnejší, a „falošný“ ten, ktorý je slabší a protirečiaci prvému. Toto spustilo druhé intelektuálne zemetrasenie, ktorého následné dozvuky nevyhnutne rozčerili politické systémy a zväčšili metafyzickú možnosť nástupu lídrov, k akým patrí, povedzme, Vladimir Putin.

A po tretie, bola tu „dekonštrukcia“, s ktorou prišli post-nietzscheovci. Tým, že historizovali „vôľu k pravde“ (Michel Foucault), dávali pravdu „do úvodzoviek“ (Jacques Derrida), oddeľovali znak od jeho jeho referencie (Louis Althusser), zahmlili to zjavné oparom tabuliek a grafov (Claude Lévi-Strauss) alebo to zviazali do boromejských kruhov (Jacques Lacan), pravdepodobne zavinili, že sme stratili kontakt s jednoduchými, silnými a nevyvrátiteľnými aspektmi pravdy.

Všetky pravdy sú si rovné

Po tomto úvode som sa sústredil na zodpovednosť internetu a firiem Google, Apple, Facebook a Amazon, a to pre nasledujúci sled udalostí.

Po prvé, ide o takmer nekonečné množstvo slov, ktoré sa vďaka digitálnej demokracii môže voľne šíriť. Sieť sa potom stáva

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie