Môžu Česko a Slovensko prehĺbiť politické väzby medzi východom a západom EÚ?
Praha a Bratislava by mali byť v rámci V4 výraznejšie a mali by pestovať užšie vzťahy s Nemeckom a Francúzskom.
Pravdepodobný tohtoročný odchod Veľkej Británie z Európskej únie (brexit) a májové voľby do Európskeho parlamentu stavajú vlády členských krajín EÚ pred dve kľúčové otázky: Čo znamená odchod Veľkej Británie pre naše partnerstvo a koalície v rámci EÚ? A ako môžu vlády čo najlepšie uspieť pri formovaní väčšinových koalícií na európskej úrovni, ktoré by presadzovali ich záujmy?
Zachovajú si pragmatický kurz?
V tejto súvislosti došlo minulý týždeň k dôležitému stretnutiu medzi nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a premiérmi Vyšehradskej štvorky v Bratislave. Berlín má veľký záujem na tom, aby krajiny V4 zostali zapojené do európskeho projektu aj napriek ich zjavne rozdielnym postojom v otázkach migrácie. Táto angažovanosť na najvyššej úrovni je zvlášť dôležitá pre politický dialóg a udržanie už takých slabých väzieb medzi východnou a západnou Európou.
Podľa posledného celoeurópskeho prieskumu EGFR o koaličnom potenciáli (EU Coalition Explorer), v ktorom sa viac ako 800 politikov a odborníkov z celej Európy vyjadrilo k preferenciám spolupráce a vzorcom interakcií medzi jednotlivými národnými štátmi v rámci EÚ, sú väzby medzi východom a západom také slabé, že sa vo výsledkoch prieskumu takmer nezobrazujú – s výnimkou väzieb medzi Berlínom a Varšavou, ale aj tie sú v porovnaní s predchádzajúcimi štúdiami slabšie ako pred rokom 2015.
Praha i Bratislava sa v európskej politike tradične orientovali na Berlín. Sú však často frustrované, keď pociťujú neochotu Nemecka ich aj počúvať. A vzhľadom k vnútropolitickému pnutiu, ku ktorému v oboch krajinách v posledných mesiacoch dochádza, nemožno považovať za samozrejmé, že si Praha a Bratislava svoj pragmatický kurz v ,bruselskej agende‘ zachovajú aj v ďalších rokoch.
Francúzske spojenectvo
Pod vedením prezidenta Emmanuela Macrona sa v poslednom čase zdalo, že sa novým alternatívnym spojencom môže stať Francúzsko. Paríž má tradične na krajinách strednej a východnej Európy menší záujem než Berlín. Ale Macron začal oslovovať tieto krajiny viac než jeho predchodcovia. Macron dúfa, že získaním nových spojencov na východe získa aj podporu pre svoju európsku agendu a diplomaticky izoluje Poľsko a Maďarsko.
Na rozdiel od opatrnej nemeckej kancelárky sa prirodzene ujal úlohy oponenta maďarského premiéra Viktora Orbána v rámci EÚ. Ale Paríž si je tiež vedomý, že ak bude V4 na európskej úrovni trvalo tlačená do kúta, potom hrozí, že sa toto zoskupenie ešte viac stmelí dohromady aj v iných témach, ako je migrácia.
Macronova stratégia preto spočívala v zapojení česko-slovenského tandemu do
