FutbalPremier League

Denník NKucka prestúpil do Premier League. Do Watfordu ho vytypovali skauti, ktorí objavili Bruna či Alexisa

Lukáš VráblikLukáš Vráblik

Juraj Kucka prestúpil do Watfordu a konečne si zahrá v Anglicku, kde oňho kluby mali záujem už po skvelých výkonoch na MS 2010 v Juhoafrickej republike.

Watford za slovenského futbalového reprezentanta podľa viacerých zdrojov zaplatil Parme 2 milióny libier. V Anglicku má navyše aj reálnu šancu prebojovať sa do základnej zostavy.

Tento transfer určite nie je náhodný. Watford na čele s talianskymi majiteľmi – rodinou Pozzovcov – má totiž jednu z najunikátnejších sietí skautingu (vyhľadávania hráčov) na svete.

Watford sa ako nováčik Premier League snaží posilniť a teraz nákupy potrebuje najmä v strede poľa. Z klubu by totiž mal odísť kľúčový hráč Will Hughes – o domáceho hráča sa zaujíma Crystal Palace či Burnley. Hughes už odmietol ponuku na vylepšený kontrakt, pričom hrá na podobnom poste ako Kucka.

Možný je odchod aj ďalšieho záložníka Nathaniela Chalobaha.

Watford potreboval fyzicky silného záložníka, ktorý dokáže loptu vybojovať a zároveň ju vyviesť do ofenzívy. Spomínal sa Mario Lemina zo Southamptonu, ale ten potom prestúpil do Nice. Médiá potom špekulovali o Dánovi Mortenovi Thorsbym zo Sampdorie.

Watford si však nakoniec vybral Kucku.

Ten sa v priebehu posledných rokov vyprofiloval na typického „box-to-box midfieldera“ (záložníka od šestnástky po šestnástku). V AC Miláno sa stal obľúbencom srbského trénera Sinišu Mihajlovića, ktorý Kucku prirovnal k tanku Panzer.

Kucka bol v strede poľa vždy bojovníkom a mužom, ktorý dokázal loptu získať a aj vyviesť dopredu. Vychádzalo to už z jeho herného prejavu v slovenskej lige v Ružomberku a ešte predtým v druhej lige v Podbrezovej.

Podbrezovský klubový bulletin s ním v auguste 2006 spravil rozhovor a spýtal sa ho, kde by raz chcel hrávať. „Niekde v zahraničí, páčilo by sa mi v talianskej lige. A najlepším mužstvom je AC Miláno,“ odpovedal.

O deväť rokov si sen splnil. AC Miláno ho kúpilo za tri milióny eur a Kucka sa prebojoval do základnej zostavy. Nechýbalo pritom veľa, aby skončil v drese mestského rivala Interu. Ten naňho kúpil od Janova 50 percent práv v lete 2011, ale Kucka zaň nikdy nenastúpil.

Watford – projekt číslo jeden

Po desiatich rokoch v Taliansku si Kucka vyskúša aj anglickú Premier League.

Watford je klubom, ktorý sa v priebehu poslednej dekády výrazne zlepšil. Do Premier League sa vracia po jednom roku v druhej lige a pomohla mu filozofia, ktorú priniesli talianski majitelia: rodina Pozzovcov.

Pozzovci sa vo futbale pohybujú už viac ako tri dekády. Gianpaolo v roku 1986 kúpil Udinese, tím zo svojho mesta, a vložil doň peniaze z rodinného podnikania v drevárstve.

V roku 2008 Pozzovci firmu predali a teraz sa venujú najmä futbalu. Udinese nevypadlo zo Serie A už 27 rokov a dostalo sa aj do Ligy majstrov. Majiteľom Watfordu je Gianpaolov syn Gino, ktorý pokračuje v biznis modeli svojho otca.

Pozzovci majú pre futbal vášeň, ale vedia aj to, ako byť úspešný a zároveň zarábať. Gino vymyslel unikátny model prepojenia vlastníctva klubov a vyhľadávania hráčov (skautingu) a rodina má momentálne tri úspešné tímy v top piatich európskych ligách.

Okrem Udinese a Watfordu vlastní aj španielsku Granadu. Tú kúpila v roku 2009, keď hrala v tretej lige a mala dlh 12 miliónov eur. Pozzovci ju potom po 35 rokoch dostali do La Ligy.

Podobne Watford sa po rokoch v nižších súťažiach prebojoval dokonca do finále FA Cup-u (2019). Pozzovci klub kúpili v roku 2012, keď bol na dne druhej najvyššej súťaže – The Championship. Okrem záchrany mal aj veľké finančné problémy. Gianpaolo zaň zaplatil len pol milióna libier a vedenie klubu viac-menej zveril synovi Ginovi, ktorý sa presťahoval do Londýna.

Gino pracuje z kancelárie na štadióne Vicarage Road a zaujíma sa o všetko, čo sa v klube deje. V európskom futbale ide o jedného z najuznávanejších funkcionárov.

Pozzovci majú totiž reputáciu majiteľov, ktorí dokážu menšie kluby rýchlo zlepšiť a dostať medzi elitu. Pomáha im systém skautingu, o ktorý sa delia Watford, Udinese a v podstate aj Granada. Tieto tri kluby si potom prenechávajú hráčov podľa toho, komu sa práve viac hodia.

Tréneri s krátkou životnosťou

Podľa Athleticu používajú Pozzovci softvér Scout7, v ktorom medzi sebou komunikujú zamestnanci klubov a vymieňajú si informácie o hráčoch, ktorých sledujú. Popritom majú prístup k dátam o viac ako pol milióne futbalistov a viac ako tri milióny minút video záznamov zo zápasov.

Podobné technológie, samozrejme, majú aj iné európske kluby. Rozdiel je však v tom, ako ich dokážu používať.

Pozzovci chcú nájsť prvotriednych hráčov skôr, ako o nich budú vedieť európske veľkokluby. V minulosti sa im podarilo získať Alexisa Sáncheza či Bruna Fernandesa do Udinese alebo Richarlisona do Watfordu.

Udinese a Watford fungujú ako skvelé prestupové stanice do veľkoklubov. Majú vybudované zázemie na to, aby pomohli novým hráčom napríklad z Latinskej Ameriky, a potom ich so ziskom predajú.

„Ďalší predaj hráča je výsledkom dobre vykonanej práce,“ povedal Gino. Fanúšikovia Udinese sú teraz sklamaní, že Watford sa pre rodinu stáva „projektom číslo jeden“. Premier League má totiž podľa Gina väčší potenciál.

Pozzovci od začiatku nakupujú do Watfordu veľa hráčov, ale mnohí z nich potom idú na hosťovanie do Udinese či Granady. Dlhoročný funkcionár Watfordu Scott Duxbury vysvetľoval: „Keď Pozzovci prišli a podpísali šestnásť hráčov, priznávam, že som mal nejaké výhrady. Mnohí ich mali.“ Duxbury však potom začal rodine veriť, lebo sa jej podarilo klub dostať z dlhov a zlepšiť aj výsledky na ihrisku. Watford to dokázal napriek častým zmenám trénera.

„Myslíme si, že úloha trénera v kluboch zo stredu tabuľky je vo všeobecnosti krátka. Takíto tréneri majú priemernú životnosť dva roky. Buď sa presunú do väčšieho klubu, alebo nastanú problémy a musíte si vybrať niekoho iného. Médiá o nás hovoria ako o nestabilných, lebo často meníme trénera, ale každému z nich sme sa snažili vytvoriť podmienky na to, aby uspel,“ dodal.

„Tréneri sa síce menia, ale systém vyhľadávania hráčov a ich zlepšovania zostáva rovnaký,“ tvrdí Gino. Základom úspechu podľa neho je nedať trénerom veľký vplyv nad tým, akých hráčov klub kúpi. Pravdepodobnosť, že tréner sa zmení, je totiž veľmi vysoká. Skauting je dôležitejší ako tréner.

Pozzovci dlhodobo zamestnávajú profesionálov, ktorí dokážu objavovať talenty a sú skúsení. Viacerí z nich v minulosti pracovali pre veľkokluby (napríklad Real Madrid) a majú širokú sieť kontaktov vo všetkých regiónoch sveta. Ak nájdu nejakého zaujímavého hráča, Gino má do hodiny o ňom detailné informácie. Skauti sa navyše často stretávajú a rozprávajú sa o hráčoch, ktorých objavili. Nákupy plánujú nielen v horizonte najbližšieho prestupového okna, ale aj dve či tri dopredu.

Watford za posledné dve sezóny vystriedal piatich trénerov. V decembri najal Španiela Xisca Muñoza, bývalého hráča Valencie či Betisu, ktorý mal trénerské skúsenosti iba z krátkeho pôsobenia v Diname Tbilisi. Xisco však Watford doviedol do Premier League a 80-ročný Gianpaolo pre USA Today povedal: „Tréner (Xisco) ukázal, že má schopnosti. Má preto dôveru rodiny. O tom nie sú žiadne pochybnosti.“

Xiscovi sa to podarilo s kádrom, ktorý nebol až taký silný. Watford dostal peniaze od Premier League ako zostupujúci klub (tzv. „parachute payments“), ale zároveň musel predávať. Napríklad Abdoulayeho Doncoureho kúpil Everton za 20 miliónov libier.

Pozzovci sa rozhodli zariskovať. Mohli šetriť, ale potom by sa možno nedostali do lukratívnej Premier League. V januári napríklad prišla ponuka od Liverpoolu na senegalské krídlo Ismailu Sarra, ale Pozzovci si vypýtali 35 miliónov libier a nechceli ho predať za menej. Sarr preto nakoniec zostal a pomohol k postupu 13 gólmi a 10 asistenciami.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].